piatok, 8. januára 2010

Diera vo vagóne.

Po sedemhodinovej brigáde som utekala na autobus, aby som stihla prísť včas na tréning tanca. neuvedomila som si, že som za ten čas ani raz nebola na záchode. pocit plného mechúra som pocítila hneď ako som si sadla. vedela som, že musím vydržať. išlo to, ale myšlienky mi utekali všade. predstavila som si malé deti, ktoré pred pár rokmi trpeli v škole, kvôli šialencovi, ktorý im nedovolil ísť ani na záchod. moje myšlienky sa zastavili na tom najhoršom. ako sa asi cítili ľudia, ktorí cestovali niekoľko dní vo vagónoch do koncentračných táborov? pocit zimy, smädu, hladu. Ale zároveň si museli nejakým spôsobom vykonávať svoje biologické potreby. možno si vyrezali otvor vo svojom vagóne a v prípade zimy ho zakryli. museli prekonať svoju nechuť takú intímnu vec vykonať pred ostatnými.
a tak som si naďalej cestovala v autobuse a pomyslela si, že sa mám vynikajúco, aj s plným mechúrom.

Žiadne komentáre: