pamätám si na našu prvú tanečnú.
moja tanečná fantázia bola na bode mrazu.
vedela som sa hýbať len podľa zdedených kreácií.
a miera zodpovednosti za decká bola len na oko dodržaná.
2 roky ubehli a z nás sa stala tanečná rodina.
z detí sa stali mladí ľudia, ktorí "vedia svoje".
zodpovednosť za nich je už vec vrytá vovnútri.
hádame sa, smejeme sa, skáčeme a tancujeme.
vekové rozpätie sa posunulo o 2 roky vyššie.
až sa mi tá tanečná stala súčasťou rozmýšľania.
to sou voni, jako kluci a holky z Breakfunnies....
vďaka vám patrí.