piatok, 17. júna 2011

Piata loď.



" V KONTRASTE s mäkkosťou mojich záhradných vankúšov stál pri každom návrate domov predo mnou päťposchodový panelák bez výťahu, pozošívaný ako deka zo šedých štvorcov, s oknami blikajúcimi v rovnakom rytme. Akoby mali všetci obyvatelia rovnaký vkus a náladu, lebo všetci so jedného pozerali takmer vždy to isté, nejaký večerný doják, o ktorom sa potom susedky medzi dverami alebo vyklonené z okna rozprávali. Niektoré balkóny boli zasklené, niektoré obalené igelitom alebo vlnitým plechom, ovešané muškátmi a mokrými kobercami, z ktorých na tie muškáty stekala voda. Už z diaľky bolo jasné, že v tejto škatuli si každý žije svojím vlastným životom a s okolím nespolupracuje, nebojuje ani nevyjednáva.
Nad záhradou, aj tam, nad panelákom sa tiahlo jediné nebo, ružovkasté číre, nekonečné. Vďaka nemu som vždy vedela, že žijem len jeden život, že medzi záhradou a bytom neexistuje hranica. Ani medzi mojím životom a životom iných ľudí. Vďaka nebu som vedela, že ten jeden život nebude nikdy možné spustiť znovu ako film na dvd."


kniha, ktorá má môj VEĽKÝ obdiv...

 pekný deň.


Žiadne komentáre: